Táto tradičná dedinka leží pri horskom meste Bangli. Pozemok na ktorom dedina stojí patril kráľovskej rodine z Bangli. Podľa legendy sa jedného dňa kráľ rozhodol, že si vystavia nový palác. Zavolal preto ľudí z okolia Kintamani, aby mu palác postavili. Potom, čo remeselníci palác postavili, kráľ im daroval pozemok, kde si postavili dedinku Penglipuran. Obyvatelia dediny sú remeselníci, venujú sa spracovaniu bambusového dreva a výrobe rôznych bambusových výrobkov. Dedinka je malebná a jednotlivé domčeky sú zdobené typickými vstupnými bránami. Jednotlivé domčeky majú tradičné pavilónové rozdelenie a návštevníci tak môžu jednoduchšie pochopiť význam ich členenia. V severnej časti dediny je chrám Pura Desa, tvoriaci výraznú dominantu obce. Ak máte cestu okolo, určite toto miesto nevynechajte.

Je tradičná dedinka na východe ostrova. Leží pod horami v blízkosti Candi Dasa. Je jednou z najstarších a dodnes najtradičnejších dedín na ostrove. Atmosféra pripomína návrat do starých čias a toto miesto nie je nijako ovplyvnené turizmom. Ľudia si tu žijú v svojich svojských príbytkoch, chovajú dobytok, vlastnia pozemky, ktoré sú majetkom celej dediny a nie jednotlivcov. V prípade, že si chlapec či dievča nájde partnera z inej dediny, musí sa odsťahovať, pretože v Tenganane sa vyžaduje iba sobáš v rámci dediny. Dedinčania sa venujú tradičnej výrobe košíkov, tkajú tradičné ikaty a robia kalendáre na lontarové listy. Toto miesto určite stojí za návštevu.

Je najznámejšou tradičnou agabalijskou dedinou. Dodnes tu žijú potomkovia najstarších pôvodných Balijčanov, ktorí odmietli prijať náboženské inovácie s príchodom Majapahitských rodov. Z tohto dôvodu je dedina ojedinelá svojho druhu a mnohých láka k návšteve. Dedinka leží medzi jazerom Batur a horou Abang. Je pomerne izolovaná od okolitého sveta a vedú k nej iba dve cesty. Jedna vedie od hory Abang, druhá je cesta loďkou po jazere. Dedinka si dodnes zachovala niekoľko tradícií, z ktorých najzaujímavejšia je starý spôsob ukladania mŕtvych. Trunyančania zosnulých nespaľujú ani nepochovávajú. Ich telá ukladajú pod obrovský fíkusový strom, ktorý údajne pohlcuje telesné tekutiny a preto sa postupne telá zosnulých mumifikujú. Dedinka je ojedinelá a svojskí sú i jej obyvatelia. Nie sú takí prívetiví ako väčšina Balijčanov, preto ak chcete navštíviť toto miesto, sprievodcovia vás zavedú priamo na cintorín. Nečakajte však množstvo múmií, inak budete sklamaní. Telá sú uložené pod látkami i bambusovými košíkmi. Ostatky sú len zriedka kedy vidieť. Tradícia v tejto dedinke je fascinujúca, ale vidieť to čo mnohí nevideli môžu iba tí najodvážnejší.